3/2017

EDITORIÁL

Skončili prázdniny, končí sa leto a pomaly sa začneme opájať,
aj keď farebnou, no predsa len melancholickou jeseňou. Tu
mi skrslo v mysli malé zamyslenie sa E. M. Remarquea
o človeku a jeho ceste k sebe samému.
„Priveľmi lipneme na sebe samých. Egoizmus je zlé slovo.
Nik nechce byť egoistom, a predsa ním každý je. Vlastné
ja! Každý hľadá svoju melódiu, svoj tón, svoj zvuk. Je
veľa ciest a človek musí spoznať mnoho ľudí, kým nájde
cestu k sebe samému. Niet ťažšej cesty ako tej k sebe
samému. Človek musí odbúrať veľkú dávku
márnomyseľnosti, sebaprecenenia a nadnesenosti. Cesta
od seba k druhému predstavuje veľkú cestu ľudstva.
Nijako sa nám nedarí ju prejsť, hoci po tom tak veľmi
túžime. A predsa! Od seba k tebe... A potom k vesmíru. K hlbokému
precíteniu samého seba, k všeobjímajúcemu
neznámu. No čo už znamenajú slová? Zvuk a šum. Cit je všetko!
Nepomenovaný a nezobrazený cit – hlboký pokoj.“
Prajem vám príjemné chvíle pri nasledujúcich stránkach.

Tóno Mello, šéfredaktor

Poézia – Zrkadlenia, kategória B
Roztrúsené myšlienky – Remarqueove stopy v Osnabrücku
Zo života antikvára
Umenie z druhej strany – rozhovor s Andreasom Imrichom
Vinylka – Nerez a Zuzana Navarová
Cestovanie – Bruggy bruchaté
Interpretácia – E. M. Remarque
Recenzie – kniha Keith Stuart Keith Stuart – Chlapec z kociek, divadlo – Solo lamentoso, Sláva Daubnerová
Medziriadky
Maňove tohtoročné Letavy
Kaviareň – O symbióze
Poviedka – Modré z neba, Peter Šrank
Sochárstvo – Jozef Damko
ZUŠ Nitrianske Pravno